Modrý kostolík
Kostol svätej Alžbety ( Modrý kostolík) je secesná sakrálna stavba v bratislavskom Starom Meste. Modrý kostolík stojí na okraji centra Bratislavy na Bezručovej ulici. Bezručova ulica bola pôvodne na začiatku 20. storočia spojkou medzi Grösslingovou ulicou a Dostojevského radom. Kostolík s farskou budovou patril medzi prvé stavby, ktoré tu boli vystavané. Pôvodne patril do školského areálu a slúžil ako školská kaplnka oproti stojaceho gymnázia. Je zasvätený Alžbete Uhorskej, dcére uhorského kráľa Ondreja II. Kostolík mal byť jej symbolickým mauzóleom.
HISTÓRIA
Kostol bol postavený v rokoch 1909 až 1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Ödöna Lechnera; bol jedným z jeho posledných veľkých diel. Základný kameň pre stavbu nového kostola položil 23. augusta 1909zástupca ostrihomského arcibiskupa Klaudia Františka Vaszaryho dr. Šimon Való. Je to kostolík modrej farby v neprehliadnuteľnom secesnom štýle. Charakteristický je svojou modrou omietkou a modro glazovanou strešnou krytinou. V dekorácii povrchov sa uplatňuje vrstvenie farebne odlíšených omietok a členenie do polí mäkko rámovaných pásmi. Na hlavnej fasáde je talianska mozaika sv. Alžbety ako aj na hlavnom oltárnom obraze (olej na plátne) dominuje mozaika so sv. Alžbetou držiacou v náručí ruže. Ödön Lechner v duchu svojho osobitého prejavu koncipoval stavby kostola ako jednoloďový mäkko formovaný útvar, gradujúci do vertikály postrannej veže.
ARCHITEKTÚRA
Kostolík sv. Alžbety je jednoloďová stavba s pristavanou valcovitou vežou. Kostolík je pomerne malý ale architekt na ňom majstrovsky udržal jednotu v ornamentálnom tvarovaní. Pôvodne architekt plánoval kupolu na oválnom pôdoryse, ale nakoniec Lechner použil pásovú klenbu oválneho profilu, ktorý zakryl strmou valbovou strechou pokrytou krásnou modrou glazovanou škridlou. Konštrukčnou zaujímavosťou sú klenby, ktoré sú zo železobetónu. Realizovala ich jedna známa bratislavská firma. Stavbu viedol bratislavský staviteľ Anton Durvay. Dňa 26. júna 1910 bol slávnostne vztýčený kostolný kríž a 14. mája 1911 boli inštalované zvony, ktoré postavil biskup dr. Medard Kohl.
Kostol má vďaka organickým plynúcim tvarom trochu záhadnú zoomorfnú mystickosť aj v interiéri. Zvlnené rámovanie na miestach pod kupolou prechádza do zaujímavého motívu oblakov. Najpôsobivejšie pôsobia prvky maďarskej secesnej proveniencie sú stlačené masívne oblúky nad oboma vstupmi. Nesú ich dvojice už spomínaných stĺpov, ktoré sú veľmi podobné románskym stĺpom. Interiér symbolizuje ružový altánok už podľa spomínanej legendy o dobročinnosti sv. Alžbety, ktoré dary pre chudobných sa ihneď v okamihu ohrozenia zmenili na kvety ruží. V ľavom zadnom rohu je nika so sochou sv. Antona Paduánskeho. Pri vchode na chór je drobný mramorový reliéf mladého Petra Szapáryho. Nika je pendatom valcovitej kazateľnice situovanej v protiľahlom rohu lode. Svojím výzorom na hmotu kostola nadväzuje kubiská budova fary postavená v hĺbke záhrady. Je podobne zdobená vystupujúcim organickým lemovaním. Hoci je kostol tvarovaný najvoľnejšie, aj tak je racionálna kostra jeho kompozície celkom zreteľná.