Slovenský rozhlas
Slovenský rozhlas
Budova Slovenského rozhlasu v Bratislave je jedným z najreprezentatívnejších príkladov vzopätia Československej architektonickej a konštruktérskej tvorby obdobia 60. a 70. rokov 20. storočia. Bratislavská "obrátená pyramída" ako sa zvykne prezývať je dielo, ktorého veľkorysosť, kultivované architektonické riešenie ako aj konštrukčná a technologická výnimočnosť presahujú hranice lokálnej produkcie. Dlhých 22 rokov prešlo od prvých projektov až po dokončenie výstavby rozsiahleho rozhlasového strediska.
Stavba Slovenského rozhlasu
Samotná hmota pyramídy je zavesená na stredovom oceľobetónovom jadre a slúži predovšetkým administratívnym účelom. Dôležitou otázkou bolo či bude možné vytvoriť v kanceláriách so šikmou stenou dostatočne vhodné svetelné podmienky. Experimentálne výskumy na Slovenskej akadémii vied preukázali dostatočné osvetlenie, a každý kto sa niekedy dostane do vnútorných priestorov tohto veľkorysého diela tieto výsledky potvrdí. Pôsobivý otvorený priestor v strede obrátenej pyramídy je nesporne jedným z najhodnotnejších moderných interiérov Bratislavy a dovolím si tvrdiť aj Československa. Napriek tomu sa vo verejnosti stále ozývajú hlasy na odpredaj a prestavbu tejto energeticky náročne udržiavateľnej architektúry. (Je postavená z oceľovej konštrukcie v tvare obrátenej pyramídy.)
História a zaujímavosti
Budova slovenského rozhlasu, jedna z architektonických dominánt Bratislavy, bola postavená v čase, keď umenie ovládal všadeprítomný socialistický realizmus.
Autormi projektu sú Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling. Projekt vznikol v roku 1967. Stavba bola dokončená až v roku 1983. So skúšobným vysielaním z tejto budovy sa začalo v roku 1984. Pravidelné vysielanie prebieha od 27. marca 1985. V decembri 2017 bola budova vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku SR. Na Slovensku bol rozhlas prakticky prvou oceľovou budovou.