Grasalkovičov palác
Grasalkovičov palác alebo Prezidentský palác je osovo symetrická rokoková budova na Hodžovom námestí 2978/1 v Bratislave. Od roku 1996 v nej sídli prezident Slovenskej republiky
HISTÓRIA
Palác dal postaviť v roku 1760 gróf Anton Grasalkovič (Grassalkovich), advokát, neskôr predseda Uhorskej kráľovskej komory. Autorom projektu bol Andrej Mayerhofer, niektoré zdroje za autora považujú F. A Hillebrandta. Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ Joseph Haydn. Na túto skutočnosť upozorňovala pamätná tabuľa od Jozefa Kostku, ktorá bola osadená na západnej stene paláca v roku 1959.
V prvej polovici štyridsiatych rokoch 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu Emila Belluša na sídlo prezidenta Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945, od 50. rokov. V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplnka svätej Barbory.
Veľký počet izieb, ako aj sochami vyzdobené schodište, sú dôkazom vynikajúcej práce staviteľa a navrhovateľa Mayerhoffera. K palácu patrí aj rozsiahla záhrada vo francúzskom štýle. Po dokončení sa palác veľmi rýchlo stal centrom hudobného baroka, a to natoľko, že tu koncertoval sám Joseph Haydn.
Postupom času sa rodina Grasalkovičovcov zadlžila, a napokon v roku 1841 vymrela. Palác sa tak dostal do rúk panovníckej rodiny. Po páde monarchie sa palác začal prvýkrát využívať až v rokoch 1939-1945, kedy slúžil ako sídlo vtedajšiemu slovenskému prezidentovi Jozefovi Tisovi.
V dobe komunizmu sa palác stal sídlom komunistických vodcov. V roku 1950 sa používal ako centrum voľného času pre bratislavských študentov a mládež s názvom "Dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda". Mladí pionieri však v tomto období napáchali v budove značné škody.
V januári 1993 vznikla samostatná Slovenská republika, a 30. septembra 1996 sa palác stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky, vtedy Michala Kováča (dnes Ivana Gašparoviča). Veľký park pri paláci je dnes verejný.
Záhrada
Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého letného arcibiskupského paláca. Koncom 90. rokov 20. storočia prebehla rozsiahla rekonštrukcia záhrady, ktorá do veľkej miery prinavrátila pôvodný výzor parku.V roku 1978 tu bola osadená fontána Radosť zo života autorov Tibora Bártfaya, Karola Lacka, Imricha Ehrenbergera a Pavla Mikšíka. Začiatkom 90-tych rokov 20. storočia v záhrade bola umiestnená jazdecká socha Márie Terézie, ktorá bola pôvodne súčasťou výzdoby Veľprepoštského paláca v Nitre. Nachádzal sa tu aj pomník Johanna Nepomuka Hummela, významného skladateľa a bratislavského rodáka, ktorý bol v roku 2002 po rekonštrukcii umiestnený na svoje pôvodné miesto pred veľvyslanectvo Nemecka na Hviezdoslavove námestie.